Tvrdá to bola cesta

Stopami slávnych bojov...

Publikované v týždenníku Priekopník zo dňa 17.marca 1961

Jedným zo starých komunistov nášho okresu je aj súdruh Ján Kubiš z Malachova. Teraz, keď sa celá naša krajina pripravuje osláviť 40. Výročie založenia strany, zamýšľa sa aj on nad ťažkou cestou, ktorou bolo treba ísť k víťazstvu.

     „Veru, tvrdá to bolo cesta“, začína spomínať súdruh Kubiš. „Keď som v roku 1921 demobilizoval, začal som pracovať na píle Industria v B. Bystrici. Pracovalo tu do 80 robotníkov. Medzi svojimi som sa cítil dobre. Založenie strany sme my, robotníci píly Industria a Mlyna na Fortničke privítali tak, že sme sa všetci do jedného stali členmi komunistickej strany. Málo nás dnes zostalo. Kamaráti väčšinou už pomreli. Žijeme už len niekoľkí. Starí teda vymierame, ale nové pokolenie, ktoré sme tak trochu aj my vychovali, žije a nesie víťaznú pochodeň ďalej. A z toho mám najväčšiu radosť“.

     „Potom prišli roky ťažkých bojov. Pre stranu sme obetovali všetko. Možnosť lepších zárobkov, posledné peniaze a často aj tých najlepších priateľov. S Jánom Kapustom sme boli dakedy veľkí kamaráti. Lenže politika nás rozdelila. Žili sme v jednej obci. Ja som bol predsedom komunistov, Kapusta predsedom sociál-demokratov. A čo zostalo z tohto priateľstva? Bezočivosť tohto „demokrata“ bola taká, že mi vodieval četníkov na domáce prehliadky. Horšie bolo to, že tento „predák“ pracujúcich mal taký vplyv, že vedel zabrániť aby sa komunisti dostali do práce, alebo vynucoval prácu na žobračenky. V čom spočívala moja práca a činnosť? Bol som okrem predsedu bunky KSČ kolportérom straníckej tlače, organizátorom stávok, bojovníkom za kolektívne zmluvy robotníkov a hlavne organizátorom spolupatričnosti a jednoty, vzájomnej spolupráce robotníkov“.

     Súdruh Kubiš si dobre spomína zvlášť na jednu udalosť, v ktorej sa ukázala sila robotníckej solidarity. Stolárski  robotníci z B. Bystrica vstúpili v roku 1937 do štrajku.  Štrajkovali vyše dvoch týždňov. Miesto do práce chodili do Robotníckeho domu, kde si varili a kde sa zdržovali. Zamestnávatelia však o ich požiadavkách nechceli ani rokovať. A tu pomohli piliarski robotníci z Industrie, Štátnej píly a Steinerovej píly. Zástupcovia všetkých týchto píl vnikli do četníkmi obsadeného Okresného úradu a tam súdruh Kubiš prehlásil, že ak sa nezačne so stolármi rokovať, na druhý deň vstúpia do stávky aj piliari. Toto jednotné a rázne vystúpenie prinútilo stolárskych podnikateľov k rokovaniu s robotníkmi a podvýšilo im mzdy.

     „Nuž veru, tak sme žili a bojovali my starí“, skončil svoje zaujímavé rozprávanie súdruh Kubiš.