Starobylý nápis pod Vysočinou v Malachovskej doline
Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti, roč. VIII., č. 5, 15. október 1905, str. 69-71
Podáva dr. Ján Petrikovich.
Roku 1875 v lete cestujúc so svojím strýcom z Radvane cez Horné Pršany horami do Kremnice, pod samou Vysočinou nad chodníčkom narazili sme na studničku, pri ktorej ležal asi 1 ½ metra veľký, na vrchu plochý, trachytový kameň. Upozornený strýcom na tenže kameň, obzrel som si ho bližšie a našiel som, že je popísaný runovým písmom, ktoré už vraj roku 1872 ärárny horár Pilz z Ortút bol odhalil, a na znak toho nad studničkou do kolmo postaveného kameňa, ktorý sme tiež tam našli, svoje meno a rok vydlabal: 1872 – PILZ. Roku 1876, keď som sa osadil v Turč. Sv. Martine, oddal som odkreslené písmo tohto kameňa vtedy už chorému Viliamovi Paulíny-Tóthovi s prosbou, aby sa postaral o jeho uverejnenie v niektorom z našich časopisov. No, chorobou utrápený patient nebol vstave to už obstarať, v krátkom čase zomrel a, ako sa zdá, i kresba sa ztratila.
Ešte raz som sa dostal k menovanej studničke pod Vysočinou, v auguste r. 1904, keď som bol na archäologických výskumoch s mojim bratom Samkom a Danielom Kneppom na Veľkom Hrádku. Po dlhšom kopaní a hrabaní na Hrádku, okrem už z Časopisu Mus. slov. spoločnosti známych črepov, inakších vecí sme nenašli, len sa zistilo, že v 6. čísle VI ročníka Časopisu Mus. sl. sp. na strane 105 spomínaný popol neni popol, ale prach a hlina zo zvetralého trachytu. Na juhozápad od Veľkého Hrádku leží Malý Hrádok. V priestore obidvoch Hrádkov mysleli sme, že musia byť hroby niekdajšich obyvateľov. No kopať sme nemohli pre nedostatok robotníckych síl; odložila sa práca na podzim.[1]
Popoludní vybrali sme sa pod Vysočinu ku studničke. Kameň s nápisom sme našli. (Obrazec č. 1.) Je 160 cm. dlhý a 84 cm. široký, povrch plochý a na mnohých miestach popukaný a sodratý, a písmo už dosť plytké, miestami skoro cele sošúchané.
Obrazec č. 1.
Ač tadiaľto ľudská premávka ani není veľmo čulá, predsa behom času by sa i posledné stopy tohoto písma mohly ztratiť, preto umienil som si ho nielen odkresliť, ale i na papier-masché odtlačiť a v troch exemplároch zachovať, z ktorých dôst. pán M. Wosinsky, opát zo Szegzárdu, dá gypsové odtisky zhotoviť. Pri tejto procedúre sme papier vodou navlažili, na kameň položili a tupou kefou po ňom tak dlho mačkali, až sa všetky priehlbiny naň odtačily. Na slnci papier uschol a nápis sa v prirodzenej veľkosti a podobe zachoval.
Najvyššia písmena je 8 cm., 6 cm., ostatné 4 cm. vysoké; prvá písmena v 4-tom riadku podobá sa ruskej tisícke. Publikovanie týchto riadkov má za cieľ konštatovať, že runové písmo sa našlo i pod Vysočinou. Význam písma, aký národ alebo človek spáchal to popísanie, ponechávam na rozlúštenie znalcom runového písma. Predpokladajúc, že nemáme s mistifikáciou do činenia, ale opravdovou národoľudovou tvorbou, môžeme očakávať vysvetlenie vzácne pre tieto kraje a ich obyvateľov.
Tu pripomeniem, že o nálezoch runového písma na kremnickom pohorí, „na Smrečníku“, už Pavel Križko v I. roč. Sokola na str. 383 X. čísla pod nadpisom „Starobylé nápisy na kremnickom pohorí“ bol uverejnil a ponapravenie kresby v 11. čísle toho istého Sokola na strane 416 bol priniesol a obšírnejší opis podal II. roč. Sokola z r. 1863 na str. 498-500. Podobne v IV. roč. Sokola z r. 1865, čís. 1. na str. 11 a 12 prináša opis druhých dvoch novoodkrytých starobylých nápisov na kremnickom pohorí. O rozlúštenie prvšieho nápisu sa pokúsil p. M. Chovanec v III roč. Sokola r. 1864 v čís. I. na str. 14-16 a pán Radovicky tiež v Sokole roč. VIII z r. 1869 na str. 281. Pavel Križko sám opísal a pokúsil sa rozlúštiť tie nápisy v Letop. Mat. Slov. roč. V. sv. II z r. 1868 na str. 75 s vyobrazením na troch tabuliach. Dodatok ku nápisom runo-slovanským v horách kremnických podal Joz. B. Klemens tiež sám.
Zdigitalizovaná verzia Časopisu Museálnej slovenskej spoločnosti z 15. októbra 1905, zdroj: https://www.slovakiana.sk/
Príspevok týkajúci sa Malachova a okolia je na strane 69-71.
Strana 69 Strana 70
Strana 71
[1] V jaseni sa práca aj začala, ale len čiastočne mohla byť prevedená, lebo mnohí majitelia lúk neprivolili kopať, a kde sa kopalo, nenarazili sme na hroby. Pokračovať sa bude ešte tejto jasene.