Starobylé nápisy

Časopis Sokol, roč. I., č. 10, 21. október 1862, str. 382, 383

     Nedávno bol som na vrchovci pohoria, zvolenskú stolicu od tekovskej deliaceho, aby som obzrel ten kameň, ktorý sa mi pre starobylý nápis jeho pamätníkom dejopisným byť vidí. Je kameň tento celkom podobný náhrobnému rovu (Grabhűgel), ani je nie väčší, nežli obyčajný, prostrednej velikosti rov; je ale – sťa by na spôsob trochu nepravidelnej prismy kresaný a leží jedným koncom k východu, druhým k západu. K poludni (juhu) obrátená strana je prázdna; polnočnia (severná) ale nesie tento nápis:

V 11. čísle Sokola zo dňa 21. novembra 1862 bola zverejnená oprava chybnej tlače nápisu z predošlého čísla o 360°

     Na nápise kameňa toho sú medzitým prostredné písmeny vyššie, nežli krajné postavené. Teda nie tak celkom rovno, jako jich tuná vidíme. Velikosť písmen je rozličná: prvá písmena je asi 4 palce vysoká a voľačo vyše 1 palca hrubá. Litera Π je skoro raz väčšia a blízko 3 raz hrubšia. O tomto kameni som počul aj povesť, ktorá síce vo fantastickom rúchu oblečená, predca ale udalosť akúsi dosť vieropodobnú pokazuje, a síce, že na tomto mieste kedysi bitva (dľa iného udania, iba súboj) bola stála, na jejž pamiatku pomník ten postavený bol. A to je pravda, že sa vôkol toho kameňa dosť veliká rovina rozkladá. Na každý pád bude dobre, keď pokúsa sa ľudia, viac nežli ja, so starožitnosťami obznámení, o prečítanie a výklad nápisu tohto. Kto vie, jaká sa v ňom udalosť o národe našom ukrýva. Ešte jeden taký kameň – ale o veľa väčší – nachodí sa vraj v tych istých horách, a ľudia – ktorí ho videli – udávajú, že je na ňom vykresaná veľká tabuľa, a na tejto tiež neznámy nápis starobylý *).[1]

Trihranský.

     V kostole na Maškovej nachodí sa v krstitelnici medenná miska, ktorá nasledujúci nápis má:

     Nápis tento je na medennej miske triraz opätovaný. Na dne misky vidno rytiera na koni s drakom bojujúceho. Čo znemenať má nápis, neviem **).[2]

V. Miloslavín.