Rod Steinsdorferovcov

Text z výsledkov bádania Jána Balkovica zostavil a doplnil Tomáš Cimerman

     V prvý aprílový deň roku 2018 zomrel vo veku nedožitých 97. rokov Ján Steinsdorfer, priamy účastník SNP a nositeľ Rádu slovenského národného povstania II. triedy a mnohých ďalších vyznamenaní. Táto udalosť ma podnietila k napísaniu týchto riadkov, ako aj kontaktovanie pána Jána Balkovica, ktorý upriamil moju pozornosť na dejinné súvislosti a lokality súradníc steinsdorferovského rodu, čo naznačil aj vo svojich rukopisných poznámkach Adolf Steinsdorfer – horár a lesmajster Kráľovskej komory.[1] Z výsledkov jeho bádania, ktoré som verifikoval a doplnil vlastným výskumom, vznikol tento detailnejší pohľad na historicko-genealogické súvislosti tohto rodu v regióne stredného Slovenska.

     Históriu rodu Steinsdorferovcov sa podarilo súvislejšie sledovať od konca 18. storočia, no v jej začiatkoch zostáva niekoľko nejasností, ktoré sa nepodarilo odstrániť. Keď sme chceli poodhaliť korene tohto rodu, museli sme začať v Banskej Bystrici. V banskobystrických cirkevných matrikách sme našli dosiaľ najstaršiu stopu o pôvode Steinsdorferovcov. Prvý raz sa v Banskej Bystrici spomínajú v roku 1789, keď sa Jánovi Steinsdorferovi a jeho manželke Anne narodil syn Viliam Karol Ján.[2] Za ním nasledovalo ešte deväť ďalších detí - Ján Tadeáš (1794), Ernest Jozef (1796), Karolína Alojzia (1797), Jozef Ján (1799), Karol Ignác Jakub (1800), Terézia Alžbeta Mária (1801), Žofia Rozália Mária (1802), Viliam Ján Ernest (1804) a Ján Ernest Jozef (1805). Otec týchto detí Ján Steinsdorfer po príchode do Banskej Bystrice zastával významné funkcie v Banskej komore ako aj na Ľupčianskom hrade, kde bol jeho správcom. Ešte predtým ako sa stal plnoprávnym banskobystrickým mešťanom sa oženil s Annou Teréziou Pannerovou (dátum a miesto sobáša nie sú zatiaľ známe), dcérou Jána Karola Pannera a Žofie rod. Taschner. Jánov svokor Ján Karol Panner bol významnou osobnosťou, ktorý vykonával počas štyroch volebných období funkciu richtára Banskej Bystrice. Ďalšou poprednou osobnosťou spriaznenou so Steinsdorferovcami bol Jozef Glabič (Glabits), človek výnimočných kvalít s významným postavením v spoločnosti, ktorý tiež viac ako 25 rokov zastával funkciu richtára Banskej Bystrice, čím sa stal tretím najdlhšie slúžiacim richtárom. Jeho matka Alžbeta rod. Kreutzerová bola krstnou mamou všetkých detí Jána Steinsdorfera a Anny Terézie Pannerovej. Ich manželstvo sa zavŕšilo v roku 1826, keď Anna rod. Pannerová zomrela vo veku 57 rokov.[3] Jej manžel ju prežil len o tri roky. Ján Steinsdorfer zomrel dňa 07.02.1829 ako 67 ročný.[4] Práve matričný zápis o jeho úmrtí nám umožnil nahliadnuť ešte o čosi hlbšie do vzdialenejšej minulosti Steinsdorferovcov. Pochovávajúci kňaz totiž poznačil, že pochádzal z Kroměžíža na Morave, čo automaticky nemusí znamenať, že sa tam aj narodil. Záznam z úmrtnej matriky hovorí, že sa mal narodiť okolo roku 1762. Žiaľ ani po dlhšom hľadaní v matričných záznamoch Kroměžíža, okolitých obcí a Olomouca sme nenašli ďalšiu stopu o jeho narodení v danom regióne. Ján je tak najstarším známym predkom našich Steinsdorferovcov. Výskum zameraný na získanie informácii o dátume, mieste jeho narodenia, ktoré by dávali možnosti ďalšieho bádania bude pokračovať.

Úmrtie Jána Steinsdorfera, dňa 07.02.1829 v Banskej Bystrici.

     O živote ich detí sa veľa údajov nezachovalo. Traja synovia Ján Tadeáš, Ernest Jozef a Ján Ernest Jozef zomreli v detskom veku. Ďalší syn Karol Ignác Jakub, študent filozofie, zomrel vo veku 17 rokov.[5] Žiaľ príčinu jeho skorého skonu nepoznáme. Istý súvis môže mať nasledujúci zápis v tej istej matrike, kde je zapísané úmrtie 18 ročnej dievčiny, ktorá zomrela a tiež aj bola pochovaná v rovnaký deň ako Karol Ignác Jakub Steinsdorfer. Bez ďalších údajov však spoločná zviazanosť týchto dvoch úmrtí ostáva iba v rovine hypotézy. Dcéra Karolína Alojzia sa v roku 1823 vydala za vdovca (o 39 rokov staršieho) Františka Xavéra Bittera,[6] ktorý bol banskobystrickým senátorom a v rokoch 1804-1810 zastával funkciu richtára Banskej Bystrice. Manželstvo trvalo ale iba 2 roky, pretože František Xavér v roku 1825 zomrel. Jej mladšia sestra Terézia Alžbeta Mária si zobrala za manžela Jána Juraja Leimböcka, pôvodom z Währingenu z Rakúska, ktorý bol v čase sobáša polesným praktikantom Banskej komory na Čákyovských majetkoch v Sedmohradsku v dnešnom Rumunsku.[7] Pokračovateľom rodu bol napokon syn Jozef Ján.

     Jozef Ján Steinsdorfer sa narodil 16.03.1799 v Slovenskej Ľupči.[8] Podobne ako jeho otec aj on mal významné postavenie úradníka. Jozef Ján sa etabloval v Banskej Štiavnici (možno predpokladať, že tu aj študoval), kde pôsobil ako účtovný úradník – zapisovateľ (ingorssista) Banskej komory. Za manželku si zobral Teréziu Edlerovú zo štajerského Eisenerzu v súčasnom Rakúsku. V rodisku nevesty,  vo farskom kostole Sv. Osvalda, sa dňa 27.08.1827 konal sobáš.[9] Mladomanželia sa však natrvalo usadili v Banskej Štiavnici, kde sa im v rozpätí desiatich rokov narodilo šesť detí. O živote synov Alberta Alexandra Antona (1830), Jozefa Jána Karola (1832) a Karola (1835) sa doteraz nezachovali žiadne zmienky. Najmladší syn Viliam Ernest (1840) vstúpil do armády, kde dosiahol hodnosť kapitána cisársko-kráľovského vojska so sídlom v rakúskom Grazi.[10] Jediná dcéra Emília Mária Karolína (1838) sa vydala za zlatníka Henricha Gustáva Ľudovíta Seidela zo Zellersfeldu pri Hannoveri, s ktorým mala spolu šesť detí, troch synov a tri dcéry. Otec Jozef Ján Steinsdorfer zavŕšil svoj život ako takmer 43 ročný dňa 16.03.1842.[11] Zomrel na zápal dutiny brušnej. Matka Terézia sa už po smrti manžela druhý krát nevydala a napokon umrela v Banskej Štiavnici 30.12.1870, ako 64 ročná.[12]

Sobáš Jozefa Jána Steinsdorfera a Terézie Edlerovej, dňa 27.08.1927 v mestečku Eisenerz.

Farský kostol Sv. Oswalda v Eisenerz na litografii z roku 1825, kde mali sobáš Jozef Ján
Steinsdorfer a Terézia Edlerová. 

Farský kostol Sv. Oswalda v súčasnosti.

Eisenerz vľavo na mape z I. vojenského mapovania v 18. storočí a napravo na katastrálnej mape z roku 1824.

     Ďalšia generácia Steinsdorferovskej rodiny pokračovala po línii Adolfa Alexandra Karola, v poradí tretieho syna Jozefa Jána Steinsdorfera a Terézie Edlerovej. Adolf sa narodil takisto ako jeho súrodenci v Banskej Štiavnici dňa 11.03.1834.[13] Od roku 1856 až do jeho neskorého života pôsobil ako lesmajster v rôznych lokalitách Zvolenskej stolice. 

Narodenie Adolfa Alexandra Karola Steinsdorfera, dňa 11.03.1834 v Banskej Štiavnici.

     Jeho prvou manželkou sa stala zvolenská rodáčka Emília Mária Caganová, pochádzajúca z hrnčiarskej rodiny Jána Cagana a jeho manželky Márie Lednickej. Manželom Steinsdorferovcom sa po sobáši narodil prvý syn, ktorému pri krste v roku 1856 dali meno Adolf Ján Jozef, a po ňom do rodiny pribudlo ešte ďalších päť detí. V Ponikách sa narodili  Terézia (1857), Albert Karol (1859), Jozefína Hermína (1863), Karol (1864) a napokon v Ľubietovej Albertína Leontína (1867). Desať dní po jej narodení však Adolfova manželka Emília Mária, dňa 01.02.1867 umiera na následky popôrodnej horúčky v šestonedelí.[14] Vdovec Adolf Steinsdorfer nezostal s malými deťmi dlho sám. Už 18. novembra 1867 sa druhýkrát oženil.[15] Za manželku si zobral 19-ročnú Emíliu Olleríni z Ľubietovej, s ktorou mal ďalších osem detí. Prvé dve, Mária Jozefína Anna (1868) a Jozef (1870) sa narodili ešte v Ľubietovej, ďalšie štyri, mŕtvo narodený syn (1872), Viliam (1874), Jozefína Emília (1875) a Eugen (1878) v obci Dubové v okrese Zvolen a posledné dve dcéry Mila Terézia (1880) a Amália (1887) v osade Ortúty pri Malachove.

     Na základe matričných záznamov poznáme osudy niektorých členov tejto mnohopočetnej rodiny (Adolf Steinsdorfer splodil s dvomi manželkami celkovo 14 detí). Dátum a miesto úmrtia Emílie, rod. Olleríni (Adolfovej druhej manželky) nepoznáme. Viem len že umrela niekedy pred rokom 1899, svedčí o tom zápis v sobášnej matrike, kde pri sobáši jej syna Jozefa je zapísaná ako nebohá.[16] Jej manžel, lesmajster Kráľovskej komory Adolf Steinsdorfer, zomrel vo veku 67 rokov v roku 1901 v Radvani na vodnatieľku.[17] Jozefína Hermína (nar. 1863), dcéra z prvého manželstva, sa stala manželkou Františka Asztla, ktorý pracoval vo Zvolene ako železničný strojvodca a kurič. Syn Viliam (nar. 1874) sa stal (pravdepodobne ovplyvnený profesiou svojho otca) horárom. V roku 1909  vo veku 35 rokov sa Viliam Steinsdorfer zosobášil v Hronci 28.04.1909 s Blankou Sidóniou, dcérou Štefana Záhoranského a Ireny, rod. Kubíny.[18] V roku 1903 si Viliam zmenil priezvisko na Köfalusi.[19] Je zrejmé, že východiskom pre nový maďarský tvar priezviska (Kö=kameň, Falu=obec) bola etymologická forma pôvodného mena (Stein=kameň, Dorf=obec). Podľa J. Balkovica sa Viliam v roku 1900 (ešte pod priezviskom Steinsdorfer) zúčastnil Svetovej výstavy v Paríži (fr. Exposition universelle), kde za príspevok o lesníctve získal od usporiadateľov čestné uznanie.[20] Žiaľ nevieme z akého prameňa J. Balkovic čerpal tieto informácie. Viliamov mladší brat Eugen (nar. 1878) sa usadil v Radvani, kde sa v roku 1908 oženil s Máriou Slávkovskou. Obaja sú pochovaní na radvanskom cintoríne v blízkosti Rímsko-katolíckeho kostola na Hôrke. Mária Jozefína Anna (nar. 1868), Adolfova dcéra z druhého manželstva, porodila v Malachove dňa 19.04.1895 ako slobodná matka syna Štefana.[21] Žiaľ tri dni pred Štedrým dňom toho istého roku Mária skonala v Hronci na tuberkulózu.[22] Syn Štefan Steinsdorfer sa dožil dospelého veku a počas I. svetovej vojny slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu. Podľa zoznamu strát (Verlustliste) rakúsko-uhorskej armády bol na fronte zajatý v boji. Po skončení vojnového konfliktu sa v roku 1923 oženil v obci Barbovo pri Mukačeve. Za manželku si zobral Paulínu Jungriner (?).[23] Dva roky predtým zaznamenávame jeho pobyt v Malachove, kedy sa v roku 1921 stal krstným otcom Jána Steinsdorfera.[24]

Narodenie Štefana Steinsdorfera, dňa 19.04.1895 v Malachove. V poznámke záznamu je uvedený dátum a miesto jeho sobáša.

     Ďalšie generácie Steinsdorferovskej rodiny v prostredí Malachova pokračovali po línii Jozefa Steinsdorfera, syna Adolfa Steinsdorfera a Emílie Olleríni. Jozef Steinsdorfer, povolaním obuvník, bol rodákom z Ľubietovej, kde sa narodil dňa 11.06.1870.[25] Približne od roku 1880 býval spolu so svojimi rodičmi a súrodencami v osade Ortúty. Nie je preto prekvapením, že si neskôr v roku 1894 zobral za manželku Annu Mlynáriková, z neďalekého Malachova. Ich sobáš sa konal v utorok 27.11.1894 v rímsko-katolíckom kostole v Radvani na Hôrke.[26] Nevesta narodená v Malachove v rodine roľníka Mateja Mlynárika a Zuzany Solivajsovej, bola o päť rokov staršia od ženícha. Zo sobášnej matriky vieme, že nevestin otec Matej používal prímenie Krkáč a ďalší matričný výskum poukazuje, že jeho rodiskom bola Kremnička. V januári 1896 sa novomanželom narodila ich prvá dcéra Anna a o tri roky neskôr (16.02.1899) prišla na svet ich druhá dcéra Júlia. Necelé štyri mesiace po Júliinom narodení však ich matka Anna rod. Mlynáriková skonala na brušný týfus.[27] A tak sa Jozef Steinsdorfer stal veľmi skoro vdovcom s dvomi malými deťmi. Tieto okolnosti ho viedli k hľadaniu si novej gazdinej do domácnosti. Našiel ju v dvadsaťštyri ročnej Anna Mistríkovej, s ktorou sa zosobášil 05.08.1899 v Radvani.[28] Anna Mistríková bola tiež rodáčkou z Malachova a priviedla na svet troch synov. Prvý v poradí sa narodil Jozef (nar. 29.07.1901), ktorý však o pár mesiacov zomrel. Aj druhý syn Ján (nar. 14.06.1904) zomrel v rannom detskom veku. V roku 1910 však pribudol v rodine ešte jeden syn, ktorému dali opäť meno Jozef. V dospelosti sa postaral o pokračovanie rodu, takže jeho potomkovia žijú v Malachove do súčasnosti. Jeho otec Jozef Steinsdorfer starší zomrel v Malachove pravdepodobne v roku 1938. Svedčia o tom sčítania obyvateľstva z roku 1930, kedy v popisnom hárku jeho meno figuruje avšak už o desať rokov neskôr v roku 1940 v ich dome zapísaný nebol, navyše pri mene jeho manželky je uvedený status – vdova.

Zosnulý Jozef Steinsdorfer. Z poznámky uvedenej na druhej strane fotografie vyplýva, že mal zomrieť v roku 1968. Je to však nepravdepodobné pretože v tomto roku by mal už 98 rokov. Taktiež skutočnosť, že Ján Steinsdorfer (nar. 1921) je na fotografii v dospievajúcom veku svedčí skôr o predpokladanom roku úmrtia 1938. Ďalším prameňom potvrdzujúcim tento predpoklad sú už vyššie zmieňované sčítania obyvateľstva 1930 a 1940.

Pohreb Jozefa Steinsdorfera v Malachove.

     O živote Júlie Steinsdorferovej, Jozefovej dcéry z prvého manželstva, sa zachovali len skromné zmienky. Nikdy sa nevydala a zomrela v Malachove v roku 1974, kde je aj pochovaná. Jej staršia sestra Anna (nar. 1896) priviedla na svet v roku 1921 ako slobodná matka svojho jediného syna Jána. 

Sestry Anna Steinsdroferová (1896-1978) a Júlia Steinsdorferová (1899-1974).

Ján Steinsdorfer sa narodil dňa 28.07.1921 v Malachove v dome č. 51.[29] V dospievajúcom veku sa vyučil stolárskemu remeslu v továrni pre nábytok Sedilek a spol. Nasledujúce obdobie základnej vojenskej služby a okolnosti jeho účasti v SNP opísala Ľuboslava Kubišová v Malachovských novinách č. 2 z roku 2012, alebo Ondrej Danko v brožúre Spomienky z Kremnických vrchov. Neskôr ukončil Lesnícku školu v Banskej Štiavnici, ktorá ho predurčovala pre prácu v Štátnych lesoch, kde zotrval až do dôchodkového veku. Jeho manželstvo s manželkou Albínou (1925-2014) zostalo bezdetné. Ján Steinsdorfer zomrel dňa 01.04.2018 vo veku nedožitých 97. rokov. A tu končí aj naša prezentácia výsledkov genealogického výskumu pri hľadaní koreňov steinsdorferovského rodu.

Jozef Steinsdorfer (nar. 1910) a jeho manželka Margita rod. Vetráková.

Fotorafia vľavo: Anna (mama), Ján (syn) a Albína (nevesta) Steinsdorferovci.

Fotografia vpravo: Rodina Steinsdorferová v Malachove.

Torzo domu rodiny Steindorferovej na Ortútskej ceste v Malachove.

     Pre poznanie ďalších súvislostí a poznatkov najmä o staršej histórii tohto rodu bude potrebné uskutočniť ďalší výskum matričných a iných písomných prameňov v zahraničných, najmä moravsko-sliezskych archívoch. Priezvisko Steinsdorfer patrí do skupiny nemeckých priezvisk a v širšom význame môže pomenúvať remeselníkov obrábajúcich kameň, alebo môže byť odvodené z nejakého územného celku.  Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 14 krát z toho dvaja nositelia boli v Malachove.[30]

•  1. generácia - Ján Steinsdorfer (Joannes Steinsdorfer) * nar. okolo 1762 - † zom. 07.02.1829 (Banská Bystrica), manž. Anna Terézia Panner * nar. 01.12.1769 (Banská Bystrica) - † zom. 20.10.1826 (Banská Bystrica)
•  2. generácia - Jozef Ján Steinsdorfer (Josephus Joannes Steinsdorfer), * nar. 16.03.1799 (Slovenská Ľupča) - † zom. 08.03.1842 (Banská Štiavnica), manž. Terézia Edler * nar. 27.08.1806 (Eisenerz) - † zom. 30.12.1870 (Banská Štiavnica 218), ∞ sobáš 27.08.1827
•  3. generácia - Adolf Alexander Karol Steinsdorfer (Adolphus Alexander Carolus Steinsdorfer) * nar. 11.03.1834 (Banská Štiavnica) - † zom. 16.09.1901 (Radvaň), I. manž. Emília Mária Cagan * nar. 08.12.1825 (Zvolen) - † zom. 01.02.1867 (Ľubietová 248), ∞ sobáš okolo 1855, II. manž. Emília Olleríni * nar. 06.01.1848 (Ľubietová), ∞ sobáš 18.11.1867
•  4. generácia - Jozef Steinsdorfer (Josephus Steinsdorfer) * nar. 11.06.1870 (Ľubietová 131), I. manž. Anna Mlynárik * nar. 29.10.1865 (Malachov) - † zom. 07.06.1899 (Malachov 41), ∞ sobáš 27.11.1894, II. manž. Anna Mistrík * nar. 07.03.1875 (Malachov), ∞ sobáš 05.08.1899     
•  5. generácia - Anna Steinsdorfer (Anna Steinsdorfer) * nar. 02.01.1896 (Dolné Pršany 41) - † zom. 1978 (Malachov)
•  6. generácia - Ján Steinsdorfer (Ján Šteinsdorfer) * nar. 28.07.1921 (Malachov 51) - † zom. 01.04.2018 (Banská Bystrica), manž. Albína * nar. 1925 - † zom. 2014