Požiare a príčiny ich vzniku v Malachove v minulosti
Jednou z najčastejších príčin požiaru rodinných domov je v súčasnosti zanesený komín. Neinak tomu bolo aj v minulosti, z tohto dôvodu sa tejto téme prikladal veľký význam. Kominárstvo bolo remeslo, ktoré sa zaoberalo čistením komínov. To znamená, že kominári vymetali komíny, aby vyletujúce horiace sadze nespôsobili požiar. Ich činnosť bola regulovaná župnými protipožiarnymi štatútmi, ktoré určovali povinnosti obyvateľov, úradov a tiež kominárov, ktorí plnili funkciu protipožiarnej polície. V prvej Československej republike boli zriadené kominárske obvody, ktoré určovali Župné (Okresné) úrady a taktiež rozsah a spôsob výkonu kominárskeho remesla i sadzby za vymetanie. Komíny obytných domov sa vymetali dvakrát ročne. V prvom decéniu 20. storočia býval v jednom obvode spravidla len jeden majster kominár, ktorý si priberal potrebný počet tovarišov.[1]
V decembri roku 1929 obecné zastupiteľstvo v Malachove pod vedením starostu Jána Kapustu prerokúvalo na základe nariadenia Okresného úradu otázku spresnenia kominárskych obvodov v banskobystrickom okrese. Prvostupňový Krajinský úrad v Bratislave odporučil návrh na zriadenie dvoch kominárskych obvodov v okrese. Podľa tohto návrhu bol Malachov s počtom prízemných domov 96, počtom komínov 150 a počtom obyvateľov 697 zaradený do druhého obvodu. Starosta Ján Kapusta v zápisnici na záver navrhol ponechať len jeden obvod a znížiť poplatky.[2] Viac sa o rozhodnutí v tejto veci z archívnych materiálov nedozvedáme...
Ilustračná fotografia. Dvojkolesová motorová striekačka s elastickými gumenými obručami - Dobrovolný hasičský zbor Hronec - foto rok 1933
Chcete vedieť koľko požiarov bolo v Malachove? Odpoveď nie je jednoduchá. Podľa evidencie požiarov[3] za obec Malachov ich bolo v rokoch od 1896 do 1938 celkovo 14 a je dosť pravdepodobné, že nie všetky boli zapísané. Medzi príčinami vzniku požiarov boli samozrejme zanesené komíny ďalej nedbalosť, podpaľačstvo, hra detí so zápalkami atď. Podľa tohto prehľadu môžeme konštatovať, že najničivejší požiar, ktorý spôsobil najväčšie materiálne škody vypukol 07.septembra 1898 (poškodených bolo 11 majiteľov nehnuteľností, škoda bola vyčíslená na celkovú sumu 6465,- Korún). Poďme však pekne chronologicky:
Dátum vzniku požiaru Príčina požiaru Poškodené osoby
28. november 1896 nedbalosť Riečan Ondrej
Haring Ján st.
Haring Ján ml.
Beňo Anna
09. september 1897 kúrenie a Pažítka Ján
zanesený komín Oravec Matej
10. júl 1898 zanesený komín Kubiš Ján
07. september 1898 nedbalosť Handlovský Ján
Hatalčík Ján
Spišiak Štefan
Lupták Juraj
Hatalčík Ondrej
Žabka Ján
Krnáč Juraj
Kubiš Juraj
Hanák Ján
Kubiš Pavol
Kapusta Ondrej
06. máj 1912 nedbalosť Brichta Leopold
Paulík Ondrej
Kapusta Ondrej
08. február 1914 podpaľačstvo Snopko Juraj
01. december 1923 podpaľačstvo Snopko Ján Nikliarik
18. marec 1928 chlapci kládli oheň v lese Urbár obce Malachov
a od toho sa les chytil
03. február 1929 podpaľačstvo Filipko Juraj
Dobrota Ján
vd. Anna Dobrota rod. Žabka
Plaj Martin
08. máj 1932 pravd. podpaľačstvo Handlovský Ondrej, Nemce
11. jún 1932 pravd. podpaľačstvo Bušovský Ján a spol., Malachov
25. máj 1934 od komína Strelec Samuel
16. január 1935 pravd. podpaľačstvo Snopko Ján
vd. Žabková Zuzana
09. júl 1938 deti sa hrali so Homolová Paulína rod. Trohšiar
zápalkami
Aj v roku 1939 malachovskí dobrovoľní hasiči úspešne zakročili proti požiaru. Podľa Pamätnice Okresnej hasičskej jednoty v B. Bystrici to bolo v utorok 20.júna 1939[4], škoda nebola vyčíslená.
Ilustračná fotografia. Ponuka firmy Stratilek špeciálna továreň pre výrobu hasičských striekačiek a náradia. Zastúpenie a sklad pre Slovensko mala u firmy A. Stárek v Žiline.
[1]Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972
[2]Zápisnica obecného zastupiteľstva z 8.decembra 1929, Odvodný notársky úrad Radvaň, ŠA BB, sign. 15
[3]Evidencia požiarov obec Malachov, Odvodný notársky úrad Radvaň, ŠA BB, sign. 266, krab. 23
[4] Bevilaqua, J.: Pamätnica o 75-ročnej činnosti Dobrovoľného hasičského zboru a 25-ročnej činnosti Okresnej hasičskej jednoty č. 9 v Banskej Bystrici, Banská Bystrica, 1949, str. 122