Po stopách prvého učiteľa v Malachove

    Počiatky školstva v Malachove, ktoré datujeme do roku 1858 si zasluhujú svoju pozornosť nie len z pohľadu dejín samotnej obce, ale aj z pohľadu dejín užšieho mikroregiónu. Táto forma elementárneho vzdelávania v obci vznikla vďaka popredným osobnostiam ako Andrej Braxatoris-Sládkovič, Ján Fux atď. Okrem nich sa samozrejme na budovaní a najmä realizovaní vyučovacieho procesu podieľali samotní učitelia. Tu by som sa pozastavil a upriamil pozornosť na nové zistenia v súvislosti s pôsobením prvého učiteľa v Malachove a poukázal na pôvod a priamu genealogickú väzbu s rodom Kubančok. Predpokladám, že nasledujúce informácie nie sú známe ani priamym potomkom tohto rodu. Poďme však pekne chronologicky a v skratke si načrtnime okolnosti za akých škola v Malachove vznikla.

     Evanjelická a.v. ľudová škola bola v Malachove založená v roku 1858 a je dodnes významnou pamiatkou v obci. Avšak už do roku 1857 sa datujú prvé návrhy na zriadenie školy pod ktoré sa podpísali významné osobnosti a to najmä Andrej Braxatoris-Sládkovič, vtedajší farár v Radvani, ďalej Ján Fux, dekan a farár v Slovenskej Ľupči a barón František Radvanský, poddozorca ev.a.v. cirkvi. Významnou mierou k tomu prispel aj Ľudovít Haliarsky, školský správca a lesný strážca v Ortútoch. Návrh na zriadenie dvoch samostatných  škôl a to jednej v Horných Pršanoch a druhej pre potreby Malachova a Dolných Pršian v Malachove, schválilo spoločné zhromaždenie evanjelického obyvateľstva týchto troch obcí dňa 09. mája 1858. Prakticky ihneď bola v priestoroch predošlej obecnej pastierne zriadená škola, kde vyučovanie začalo už v letných a jesenných mesiacoch. Andrej Braxatoris-Sládkovič túto školu vysvätil a odovzdal do užívania dňa 31. októbra 1858 a oficiálna výučba započala 02. novembra[1]. Do učiteľského úradu bol vymenovaný radvanský rodák Michal Kollár, ktorého potom vystriedalo viacero ďalších učiteľov. Priestor pre analýzu ďalšieho vývoja prenecháme pre nasledujúci príspevok, pretože tu je ten avizovaný moment, ktorý nám dáva svedectvo, že tu bol ešte niekto skôr.

     Stojí za ním nález dokladu, ktorý uskutočnila E. Furdíková v Archíve Ev. a.v. cirkevného zboru v Radvani. Ide o žiadosť vdovy Zuzany rod. Dobrotovej, ktorý dokazuje, že pred respektíve v roku 1858 bol v škole v Malachove a Dolných Pršanoch učiteľom Ján Kubanček.[2] Listina bola napísaná tri roky po smrti Jána Kubančeka v roku 1861 a bola adresovaná Konventu ev. cirkvi, v ktorej jeho manželka (vdova) žiada o pomoc pri vymáhaní polročného nedoplatku za vyučovanie detí vo výške 30 fl. Vtedy som si uvedomil, že tu môže byť nejaká rodinná spojitosť s rodom Kubančok, ktorého potomkovia stále žijú v Malachove, a ako sa ukázalo moja hypotéza bola správna. Pustil som sa do bádania, pri ktorom mi boli východiskom najmä cirkevné matriky a ďalšie archívne pramene. 

Faksimile a nižšie doslovný prepis žiadosti vdovy Zuzany Kubančekovej z roku 1861

Slávný evang. Convent !

Roku 1857-ho v prítomnosti Velk. Pána cyrkvi evang. Radvánské Vrchného Inspektora Radvánsky Františka a v prítomnosti milostného Pána Farára a Pána Dekana, jako učitelovi hornopršanskému, tak podobne i malachovskému, mému nekdy manželovi Jan Kubáncsekovi na polepšený jeho misernýho platu, za vynaučování dýtek, od obci Dolno-Pršanské a Malachovské 60 fl. povišený a urídený plat mu byl.

     Že však obyvatelé Malachova a Dolných-Pršjan mému nekdy manželovi za vynaučování pouročne 30 fl. prichodi mu plat, dobrovolne zaplatiti nechtejí, já v smutnom dovskom stave v bjede a v nedostatku postavená i syrotami obklúčená z toho ohledu, prinúcená som pred tvárnost Slávného Conventu prosebne predstúpiti.

     Aby, za mna opuštenú a ubjedenú vdovu láskave sa zaujati, a nadrečených obyvatelou na zloženja onech 30 fl. prinútiti ráčil. V dol. Pršanech dne 24. Marca 1861.

Sláv. evang. Conventu

                                                                                                                      ponižena vdova

Stvrdzuje Andr. Braxatoris                                                                 Vd. Susana Kubáncsek

     Pozorný čitateľ by mohol namietať, že ide predsa o dve rozdielne priezviská Kubančok – Kubanček. Nie je to celkom tak. V priebehu dejín sa tvar, dovolím si tvrdiť takmer každého priezviska menil. S viacerými modifikáciami priezvisk v písomnostiach sa stretne každý bádateľ rodovej histórie, pričom k ustáleniu tvaru priezviska dochádza často až v 1. ČSR. V tomto prípade je to ustálený tvar priezviska Kubančok. Napriek tejto skutočnosti ja pre potreby tohto textu budem používať podobu mena Kubanček, ktorá sa používala v matričných zápisoch temer 100 rokov.

     Cesta k objaveniu pôvodu predkov rodiny Kubančok, viedla teda od prvej zmienky v archívnych písomnostiach po verifikáciu informácií v matričných záznamoch. Prvým krokom bolo overenie si faktu o úmrtí Jána Kubančeka. V matrike zomrelých ev.a.v. cirkvi v Radvani nebolo ťažké tento záznam nájsť. Ján Kubanček, manžel Zuzany Dobrotovej, krajčír a pomocný učiteľ, narodený v Spišskej Sobote, bydliskom v Dolných Pršanoch, zomrel dňa 2.júna 1858. Pohreb viedol dňa 5.júna sám Andrej Braxatoris-Sládkovič.[3] Teda informácia, že bol pred Michalom Kollárom učiteľom v Malachove je správna. Ako vyplýva z prosebnej žiadosti jeho manželky už v roku 1857 mu bol pridelený ročný plat učiteľa v Malachove. Môžeme sa preto domnievať, že Ján Kubanček bol v postavení učiteľa už v roku 1857, do svojej smrti 2.júna 1858. V tomto čase vyučovanie detí prebiehalo pravdepodobne v samotnom dome učiteľa a zároveň krajčíra Ján Kubančeka. Až na konci októbra 1858 prebehlo vysvätenie novej budovy školy a uvedenie nového učiteľa Michala Kollára do úradu. To je iste aj dôvod prečo v historicky publikovaných prameňoch chýba zmienka o Jánovi Kubančekovi.

Úmrtie Jána Kubančeka v Dolných Pršanoch dňa 2. júna 1858 - výrez matriky

     Ján Kubanček používajúc alias[4] Rabac sa oženil dňa 11.mája 1836 so Zuzanou Dobrotovou, s ktorou splodil neskôr štyri dcéry. Aj podľa údaju v sobášnej matrike pochádzal zo Spišskej Soboty v Spišskej župe, a to som si chcel samozrejme aj overiť. V súvislosti s predpokladaným vekom ženícha som vypočítal, že sa mal narodiť približne okolo roku 1810, a tak som sa vybral do archívu v Levoči. Úspech sa dostavil hneď, Ján Kubanček sa narodil 06.februára 1810 v Spišskej Sobote (dnes miestna časť Popradu), matke Kataríne Kubanček, dcére Michala Kubančeka a Kataríny Nitschin, otec dieťaťa neuvedený.[5] Tento údaj je dôkazom, že pôvod rodiny Kubančok, ktorej krv koluje aj Malachove je v regióne Spišských Nemcov. Dôvodom prečo Ján Kubanček prišiel do nášho regiónu, kde si neskôr založil rodinu, bola s najväčšou pravdepodobnosťou povinná tovarišská vandrovka teda etapa získavania remeselníckej kvalifikácie krajčíra.

Narodenie Jána Kubančeka 6. februára 1810 v Spišskej Sobote - výrez matriky 

     Ako už bolo napísané manželský pár mal štyri dcéry Zuzanu, Johanu, Katarínu a Máriu Hermínu. Prvorodenou bola Zuzana. Jej zaradenie do genealogického stromu bolo dlhšiu dobu nejasné. Dôvodom bola absencia záznamov v akýchkoľvek matrikách pokrstených v okolí Banskej Bystrice. Až zhoda okolností[6] ma priviedla k sčítacím hárkom z roku 1869 obce Dolná Mičiná, kde v dome (resp. mlyne) č. 60 bola zapísaná aj manželka mlynára Jána Kvietka[7] a to Zuzana Kubančeková. Napriek tomu že obaja nepochádzali z Dolnej Mičinej ich sobáš sa uskutočnil práve v tejto obci[8]. A zápis tejto udalosti priniesol poodhalenie o rodisku Zuzany, ktorým bol Vrbický Hušták (v roku 1894 bol pripojený k mestu Liptovský Mikuláš). Presný dátum jej narodenia sa však nepodarilo zistiť keďže evanjelické matriky Liptovského Mikuláša sú dostupné len od roku 1844 a tiež v okolitých farnostiach nefiguruje. Avšak podľa sčítacieho hárku a tiež veku uvedenom v sobášnej matrike sa mala narodiť okolo roku 1838.

Výrez sčítacieho hárku z Dolnej Mičinej. Zaujímavosťou je, že v čase sčítania bola na návšteve aj matka Zuzana Kubančeková rod. Dobrotová, pri ktorej je poznamenané toto: "pri svojich djetkach se baví ze Malachova".

     Druhou dcérou v poradí bola Johana Kubanček,[9] ktorá sa narodila v utorok 7.apríla 1840.[10] V roku 1872 porodila dieťa a keďže otec ostal neuvedený, syn František bol ďalej nositeľom priezviska a pokračovateľom rodu Kubanček. O tridsaťštyri rokov neskôr si sám František založil vlastnú rodinu, keď sa 12.mája 1906[11] oženil so Zuzanou Snopkovou. Skrz neho a jeho potomkov rod prežil v Malachove až do súčasných dní.

Podpisy mladomanželov Františka Kubančeka a Zuzany Snopkovej v sobášnej matrike rok 1906

     Zápis o narodení tretej dcéry Kataríny Kubanček je z 15.júna 1843,[12] lenže ďalšie zmienky o nej v matrikách neboli dosiaľ objavené. Nevieme teda aký bol jej ďalší osud.

     Poslednou dcérou Jána Kubančeka a Zuzany Dobrotovej bola Mária Hermína, ktorá sa narodila v Banskej Bystrici dňa 8.januára 1846. V tom istom evanjelickom kostole v Lazovnej ulici, kde bola aj krstená, sa Mária Hermína v sobotu 3.februára 1877 vydala za čižmárskeho majstra Jána Maciaka, ktorý v rokoch 1897-1908 zastával aj funkciu richtára Dolných Pršian. Prvá dcéra sa im narodila v Banskej Bystrici, pokrstili ju menom Emília Mária. Druhej dcére dali meno Zuzana (Zunka). Obe zomreli mladé na pľúcnu tuberkulózu – suchoty. Pochované sú vedľa seba na „dolnopršianskom“ cintoríne. Na ich hroby upozorňujú jedny z posledných dobových náhrobných kameňov, žiaľ v súčasnosti sú vo veľmi zlom stave.

Hermína, Emília a Zunka Maciakové - archív Jana Kontrová                      Ján Maciak - archív Jana Kontrová

Náhrobky Zuzany (Zunky) a Emílie Maciakovej - stav z roku 2008 

     Rodina Kubančeková bývala v Dolných Pršanoch v dome č. 10. Zo spomienok žijúcich rodinných potomkov vieme, že v tomto dome mala byť škola a neskôr krčma.  Tieto informácie nám pekne zapadajú do historických súvislostí. Ján Kubanček bol učiteľom a možno aj v týchto priestoroch prebiehala práve výučba detí. A potvrdenie o tom že tu bola krčma máme zo sčítania obyvateľov z roku 1869. Vdova Zuzana Kubančeková rod. Dobrotová je zapísaná ako krčmárka. Spolu s ňou sú tu uvedené aj dve dcéry Johana a Mina (Hermína), ktorá v tom čase slúžila v Banskej Bystrici. Je pravdepodobné, že sa tu aj zoznámila so svojím budúcim manželom Jánom Maciakom. Zloženie domu č. 10 bolo v roku 1869 nasledovné: izby – 1, komory – 1, kuchyne – 1, pivnica – 1. Statok rodina v tomto čase nemala žiaden.

Sčítací hárok Dolných Pršian, domu č. 10 z roku 1869. Tu sú zapísané osoby v ňom žijúce.

Genealogická tabuľka rodu Kubančok

Základný strom príbuzenstva Jána Kubančeka, krajčíra a učiteľa. Pod ním sú zobrazení jeho potomkovia a nad ním jeho predkovia.
Nižšie je v galérii rodostrom v lepšom rozlíšení

     Na záver len konštatovanie, k čomu všetkému je možné sa dopátrať a to len na základe jednej zmienky v písomnostiach. Určite to obohatí nie len priamu rodinu ale iste prispeje aj k zvyšovaniu nášho historického povedomia o Malachove. Nezabúdajme na pamiatku a činnosť tých, ktorí tu boli pred nami a vytvárali hodnoty, z ktorých čerpáme aj my dnes.

Rodina Kubančoková r. 1935 - archív Jana Kontrová           hore: Mária Dobríková a František Kubančok ml., dole: František Kubančok st. a Zuzana Snopková - archív Jana Kontrová

Dom od Kubančokov - foto rok 2009