Nálezy na dolno-pršianskom Veľkom Hrádku v Malachovskej doline

Publikované v periodiku Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti, roč. VI., rok 1903, str. 105-107

     Dozvedeli sme sa, že na Veľkom Hrádku v Malachovskej doline v dolno-pršianskom chotári neďaleko Radvane, vo zvolenskej stolici, páni Sam. Petrikovich, staviteľ, a Daniel Kneppo, okr. notár, radvanskí obyvatelia, prišli na stopu kamenným nástrojom z neolithyckej doby. V mesiaci októbri t. r. s privolením p. Samuela Klimu str., majiteľa Hrádku, ktorý je peknou miešanou horou porastený, dali horespomenutí páni kopať z tej príčiny, že im ten kopec svojou homolovitou podobou napadol a tým viac, že topografické názvoslovie tých krajov dá mnoho očakávať pre starožítnícke výskumy. Na tejto doline totižto ležia obce Malachov a Dolné Pršany, povyše stojí Malý a Veľký Hrádok, potom vrchy „Žiar“ a „Žiarec“, kopce „Bašta“ a „Kremenia“ s bohatým kremenným materiálom pre kamenné nástroje; tiež úplaz „Železná brána“. Proti Jakušovu (mlyn) nachodí sa „Mačací zámok“, ďalej vrch „Seč“, hora „Ortúty“, „Tri kríže“ na hranici tekovskej stolice, a 1266 m. vysoký vrch „Velestúr“ a „Vysočina“ s trachytovými balvany, ktoré sú husto runovým písmom popísané, akého na týchto stranách až k samému mestu Kremnici okolo po skalách v hojnom počte nachodíme.

     Veľký Hrádok je asi 1 ½ hodiny pešej cesty od Radvane vzdialený a 684 m. nad hladinou morskou vyvýšený. Je to kopec srázovitý (terrassovitý) a od západu a severu skálim obložený. V mesiaci októbri pri kopaní, dľa zápiskov p. S. Petrikovicha, odhalili hneď v prvé dni veľké množstvo už do skameneliny prechodiaceho a husto s uhlím premiešaného popola. Udáva sa, že miesty ho bolo až povyše 2 m. v hrúbke, 10-20 m. v šírke, v celku môže ho byť do 5000 kubičných metrov. V tomto popole, ktorý sa aj ostrým čakanom dal tvrdo kopať, objavili kus pokrúteného a kúsok rovného medeného plechu, kusy železa a železné nástroje, kusy kameňa na podobu čakana upomínajúce, šlajfané brúsne kamene, črepy z grafitových veľkých nádob a hlinené črepy, trosky, železnú rudu, kremene, do červena prepálené rozličné kamenie, kusy mlynského kameňa, uhlie atď., ako sa to obyčajne na tomuto podobných páleniskách nachodí. Črepy z hlinených nádob a kremenia sa aj po druhých miestach v zemi okolo Hrádku roztrúseno ponachodily.

     Vykopané črepy roztriedime I. na črepy z grafitu z nádob veľkých rozmerov, ktoré majú silné steny a slúžily bez pochyby k roztápaniu kovu; II. na črepy z nádob a) veľkých rozmerov a b) menších rozmerov.

     a) Črepy z hliny z nádob veľkých majú hrubé steny, sú v rukách z hliny šedej, s hrubým pieskom premiešanej, vypracované. Medzi nimi sa nachodí i massívny pupák (snáď črepy z neolithyckej doby);

     b) Črepy z nádob menších rozmerov sa v hojnom počte našly a sú mnohé ornamentované;

     1) Čierny črep nielen na povrchu ale aj na lome čierny, z dobre vypálenej hliny bedlive v rukách vypracovaný. Vrchná plocha dohladka vylaštená. Snáď z laténskej periody.

     2) Dva črepy z červenej, dobre vypálenej hliny, husto predierkované.

     3) Dva črepy čierne s ornamentom: dve obvodné, rovnobežné čiary (rýhy), na nich postavené trojuhelníky, z nichž každého druhého plocha je husto vypichaná.

     4) Hnedý črep z hrubo vypracovanej hliny a ornament: v ostrom uhle lomená obvodná čiara (rýha) v jejž spodných a vrchných uhloch po jednej podkovičke s dvoma čiarami.

     5) Na povrchu červeno barvený, na lome do čierna vypálený z hliny s hrubým pieskom premiešanej vypracovaný črep. Ornament: tri rovnobežné obvodné čiary (rýhy).

     6) Dva črepy z hliny do tmava vypálenej s prstom pritlačovaným obvodovým, 1 cm. širokým nálepkom.

     7) Črep z hnedej dobre vypálenej hliny z nádoby s málo vyhnutým okrajom.

     8) Črep zo silno došeda vypálenej hliny s okrajkom rímskeho týpu.

     9) Mnoho druhých neornamentovaných nažltastých črepov bez zvláštneho charakteru.

      Poznamenať nutno, že všetky tu najdené črepy nie sú na hrnčiarskom kruhu, ale voľne v rukách vypracované, až na črep pod č. 8. Celé nádoby sa nevykopaly a ani toľko črepov z jednej nádoby, aby bolo možno celú nádobu složiť. Nemožno tedy s istotou určiť ich bývalú podobu; zdá sa, že boly to zväčša baňaté nádoby k domácej potrebe slúžiace. Hotovené boly z hliny s pieskom premiešanej, na povrchu žltošedej barvy, zriedka červeno-tehlovej a čiernej barvy. Črepy nádob veľkých rozmerov sú z hliny s hrubým pieskom premiešanej hotovené a šedej barvy na povrchu.

     Z kamenných nástrojov vykopali sa len:

     10) dva fragmenty kladiva (mlatok) z načervenastého kvarcového kameňa s recentnými ulomenými plochami.

     11) štyri vajecvité, vyleštené kamene zo žabca; na druhom mieste ešte 12 kusov na jednej hromádke.

     Z kovu, ako už hore spomenuté, našlo sa:

     12) kus do viac vrství poskrúcaného, jedným nitom k sebe popriťahovaného, 71 gr. ťažkého medeného plechu;

     13) tiež úlomok medeného plechu 115 gr.;

     14) železná, ešte nie veľmi poškodená sekera, bez obucha;

     15) železný nôž so 7 ½ cm. dlhou stonkou (Elinge) a 3 cm. dlhou násadkou;

     16) zlomené železné dlátko so 6 cm. dlhou násadkou;

     17) malá železná obrúčka a viac železných úlomkov.

     Z ručných nástrojov sa objavily:

     18) hrnčený hrubý preslen a

     19) hrnčený ťapkavý, na jednej strane rýhový preslen, z dobre vypáleného črepa hotovený.

     Veľmi mnoho sa dá očakávať od ďalšieho bádania a skúmania tamejších krajov, obzvlášte Veľkého Hrádku, pre objasnenie mnohých temných stránok v archäologii nášho horného Uhorska.

     Ako sme videli, pôda na Veľkom Hrádku kryje veci padajúce do neolithyckej, bronzovej a železnej doby. Tu kultúra za kultúrou nasledovala, a tak sa zdá, že veci tam ponachodené, na mieste boly hotovené.

     Odporúčame, aby horespomenutí páni, ktorým tu v mene Mus. sl. spol. vrelé poďakovanie vyslovujem za ich ochotu a ustávanie, v započatej práci neustávali, ale po prípade dovolenia od vysokej vlády ďalej kopali a ukoristené predmety k preskúmaniu Museálnej slov. spoločnosti poslali, čím preukážu dobrú službu vlasti i národu. Taktiež vyslovujem svoje poďakovanie pánu Samuelovi Klimovi. A za ochotu, s ktorou prepustil pozemok svoj ku výskumnému prekopaniu, majúcemu za účel odôstojnenie praobyvateľov našej drahej vlasti.

Dr. Ján Petrikovich. 

Zdigitalizovaná verzia Časopisu Museálnej slovenskej spoločnosti z 1903, zdroj: https://www.slovakiana.sk/

Príspevok týkajúci sa Malachova a okolia je na strane 105-107.

Strana 105                   Strana 106

 Strana 107