Mumáčik na Ortútoch. Škola na Hor. Pršaniech
Publikované v periodiku Pešťbudínske vedomosti, ročník II., číslo 73, zo dňa 12. septembra 1862, str. 2
V Kremnici dňa 30. aug. Ďedičná rola národa našeho je na všetkých jej stranách ešte pustá, tak neobrobená, že aj sam pospolitý ľud už cíti potrebu jej vzdelania. Radosť je to ale pre každého národovca veľká, keď vidí, že sa tejto zapustenej roli aj pospolití ľudia do práce chytajú. Cestujúc tohoto týdňa z Bystrice do Kremnice navštívil som v rozľahlých horách z troch domov pozostávajúcu dedinku, Ortúty a v nej Ľudevíta Halliarského, c. k. horára. Prvý predmet, ktorý mi na jeho písacom stolíku do očí padnul, bol stanovy „Mumáčika“. Pod týmto menom založil Halliarsky ústav, ktorého účel je: podporovať siroty malé, aby do školy chodiť mohly. Podľa stanov „Mumáčika“ podporovať sa budú siroty hneď, kadenáhle základná istina na 50 zl. r. č. zraste a síce tým spôsobom, že sa 2/3 úrokov ku podpore sirôt obrátia a 1/3 prirazí sa ku základine. Dôchodky „Mumáčika“ sú: dobrovoľné obete, krajciarové sbierky pri kršťeniach, veseliach a karách, potom vstupné ku tanečným zábavám, ktorého jedenkaždý mládenec 5 kr. r. č. platiť povinný je, a istá časť trestov pri verejných súdach. Ústav tento je založený pre obce horné a dolné Pršany a Malachov. Všetky try spomenuté obce ho prijaly s radosťou a bárs sú temer najchudobnejšie v celej zvolenskej stolici, predsa ho chcú všetkými silami podporovať, a že je tomu tak, svedčí najlepšie istina, ktorá už vyše 10 zl. r. č. obnáša, bárs je Mumáčik ešte len nedávno založený. – No Boh žehnaj ústavu tomuto, aby rástol i zrástol ku prospechu opusteného národa našeho, Boh žehnaj aj šlechetnému zakladateľovi jeho, aby dobrorečili pamiatke jeho aj najďalší potomci. – Mumáčik je čin Halliarskeho nie ale první, lebo aj škola na horných Pršaniech má jemu zaďakovať svoje povstanie. Nie je tomu ešte ani 5 rokov, čo dosť ľudnatá obec táto, nemajúc vlastnej školy, posielala dietky svoje do Radvaňe do školy. Že ale dietky ta k chodeniu vyše hodiny potrebovaly a v zimný čas, keď jim sňah cestu zasypal, ani len prejsť nemohly, prišla pomaly vec ta, že dieky z biednej tejto obce školu ani nevidely, čoho následok bol, že obec čím dial, tým viac upadla do ťelesnej i duchovnej biedy. Tento smutný stav nešťastnej obce ležal na srdci šlechetnému Halliarskemu sťa mlynský kameň; oddal sa teda práci pracoval tak dlho, počím sa mu úplne nepodarilo založiť školu na horných Pršaniech. Aby učiteľ v obci tejto vydržiavaný byť mohol, šiel sám Halliarsky k priateľom ľudstva a vymohol u nich to, že kroz dobrovolné obete toľko shromaždil, že spomenutá obec učiteľa vydržiavať môže. – Takéto skutky skutočne zaslúžia, aby boly nasledované.
V našom okolí, to je okolo Kremnice, máme toho roku, sláva Bohu, dobré úrody. Obilie, bárs ho tu neveľa sejú, dalo nám dobrú žatvu. Zemiaky sa odslúžily osemnásobne, čo je u nás veliké požehnanie. Hnilobu pri ních nebadať. Kapusta, ktorá je pod menom blaufuzskej kapusty na široko ďaleko známa, sľubuje tiež hojnú úrodu. Následkom toho máme tu kylu raže po 3 zl. 20 kr., čo je tiež dosť lacno, bo sme tuná zvykli 1 kylu raže po 4 zl. r. č. kupovať. Všetko sa dobre ukazuje, len sena sme mali o 1/3 menej, ako laňského roku *)
Tryhranský.
*) Ad vocem „Mumáčik“. Čo že robia tie milé „hospodárske spolky“, ktoré pred istým časom pozakladali v niektorých obciach Gemerskej stolice? Či tá myšlienka prechodí i inde do života? Veru by sme prosili p. Horisl. Škultétyho, aby sa zavďačil ct. našemu obecenstvu zprávou o tejto záležitosti.
Red.
Zdigitalizovaná verzia Pešťbudínskych vedomostí z 12. septembra 1862, zdroj: https://digitalna.kniznica.info
Príspevok týkajúci sa Malachova a okolia je na strane 2.
Strana 1 Strana 2
Strana 3 Strana 4