Materiál pre pripravovanú pamätnú knihu Župy XVIII. Zvolenskej z roku 1927

     S blížiacim sa rokom desiateho výročia (1928) vzniku a založenia samostatného štátu československého vznikla myšlienka spísania dejinného materiálu verejnej správy v podobe pamätnej knihy Zvolenskej župy XVIII.

     Zvolenská župa bola jednotka územnej správy a samosprávy zavedená v prvorepublikovom Československu v rámci župného zriadenia v roku 1920. Do praxe bola uvedená až v roku 1923 a zrušená v rámci reformy štátnej správy už v roku 1927. Po zániku Uhorska v roku 1918 bola pôvodná uhorská Zvolenská župa prevedená v nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Československej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1920. Vtedy bolo zákonom o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, prijatým 29. februára 1920 rozdelené celé územie Československa do 21 žúp. Jednou z nich bola aj Zvolenská župa, teraz vymedzená v nových hraniciach ako jedna zo šiestich žúp zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Zvolenská župa mala poradové číslo XVIII (formálne označenie Župa XVIII). Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom a župným zastupiteľstvom ako samosprávnym zborom.[1] Zvolenská župa zahrňovala rozsiahle územie stredného a južného Slovenska, od masívu Nízkych Tatier, cez Banskú Bystricu a Zvolen až na juh k štátnej hranici s Maďarskom. Skladala sa z 13 okresov.[2]

zdroj: Šprocha, B. - Tišliar, P.: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska..., Infostat, 2009, s. 25

     Pri takej významnej udalosti ako bolo nadchádzajúce desiate výročie vzniku ČSR poveril Župný úrad vo Zvolene v septembri roku 1927 všetky okresné úrady, notárske úrady, starostov obcí, činiteľov verejnej správy, duchovných, učiteľov, kultúrne a stavovské organizácie pre zozbieranie, súpis a systematické spracovanie materiálu verejnej správy vrátane cirkevného a školského aparátu. 

     Zozbieraný materiál mal byť rozdelený do niekoľkých hlavných častí, ako napr. stav verejnej správy, štátnej a cirkevnej výučby, finančnej správy, technickej, poľnohospodárskej, lesnej, obchodnej, remeselníckej, banskej, železničnej a poštovej správy. Kostra žiadaných elaborátov a chronologický postup pri súpise materiálu mal byť popretkávaný významnejšími detailmi a udalosťami z verejného života obcí, s cieľom poukázať na politické pomery a náladu obyvateľstva pred rokom 1918. Ďalej stav, pomery, škody na majetku a straty na životoch počas vpádu maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919. Ďalšími zachytenými bodmi mali byť počiatky a dejiny obce, majetok obce a rozsah chotára, používaný erb a farby obce, stav obyvateľstva a jeho triedenie podľa posledného sčítania (národnosť, náboženstvo atď.). V časti politickej načrtnúť stav a organizáciu  samosprávy obce s pomenovaním všetkých súčasných aj minulých predstaviteľov obce, pri ktorých mal byť udaný vek alebo dátum narodenia, vierovyznanie, povolanie, ich vlastnosť alebo činnosť na poli verejnom a kultúrnom.

     Za obec Malachov spísal v roku 1927 potrebné informácie a dáta obvodný notár Gejza Tichý, pod ktorého pôsobnosť patrili aj ďalšie obce radvanského obvodného notariátu, menovite Radvaň, Kráľová, Kremnička a Horné Pršany. Nižšie predložený materiál kopíruje požadovanú chronológiu a koncept. Žiaľ nepoznáme presné otázky pri jednotlivých bodoch, preto pri negatívnom zápise v podobe „Žiadne“ nevieme akej oblasti sa týkali. Tento materiál je jeden z prvých zatiaľ objavených konceptom k akej takej chronológii a popisu Malachova, keďže vieme že prvá pamätná kniha Malachova sa začala písať až v roku 1934. Text je ponechaný v pôvodnom  tvare aj s formulačnými a gramatickými chybami.   

Malachov

1. Obec Malachov je malá obec patriaca ku obvodnému notariátu Radvaň. Založenie obce sa predpokladá na XIV. storočie. Pôvodní zakladatelia boli drevorobotníci a uhliari. Obyvatelia pálili drevené uhlie a to vozili do Banskej Bystrici na Uhlisko. V roku 1599 bola obec od Turkov vypálená.

2. Výška nad morom 440 m. Obec leží v údolí potoka Malachovky, obklopená je horami. Blízko obce je vrch Trávny Ždiar 821 m. vysoký. Vyše Malachova je osada Ortúty, kde boli bane na živé striebro aj huta. Obyvatelia z Malachova v XVII. – XVIII. století pracovali v baniach a hute. Bane sú už úplne zapustené od vyše 100 rokov, z huty nič není zachránené.

     Od toho času sa obyvateľstvo zaoberá roľníctvom, chovom dobytka, drevorobotníctvom a veľká čiastka pracuje v Banskej Bystrici v továrniach.

3. Celková výmera chotára obce Malachov činí 996 j.(jutár) 1534 s.(siah), z toho oráčiny 279 j. 297 s., záhrad 43 j. 391 s., lúk 278 j. 1240 s., pastvy 102 j. 17 s., hory 216 j. 1587 s. a neúžitkovej pôdy 79 j. 1202 s.

4. Od obce na juh je vrch Hrádok, kde bola nejaká menšia pevnosť postavená. V tomto vŕšku najdené boli črepy neoblievaných hlinených nádob – zaiste bohoslužebných - ktoré sú z čiastky v Budapešti  z čiastky v Turč. Sv. Martine v Muzeumoch uložené.

5. Obec Malachovo mala dľa sčítania ľudu r. 1910, 116 domov 669 obyvateľov, dľa sčítania ľudu r. 1920 bolo 122 domov 696 obyvateľov, z toho Slovákov a Čechov 696. Podľa náboženstva r. kat. 252, ev. a.v. 441, židov 3. Do roku 1910 jestvovala aj samostatná obec Dolné Pršany. Nariadením ministra vnútra č. 86.691/910 počnúc od 26. sept. 1910 obec Malachovo a Dolné Pršany slúčené boli v jednu obec.

6. Obec pred prevratom bola spravovaná obecným predstavenstvom a výborom. Výbor pozostával z 12 členov, z 6 najviac daňplatiacich (virilistov)[3]a 6 volených. Obecné predstavenstvo aj výbor bol volený na 3 roky. Od prevratu obec spravuje obecná rada aj zastupiteľský zbor. Obecná rada pozostáva z 5, zastupiteľský zbor z 15 členov. Všetcia sú volení na 4 ročnú dobu.

6/a. Znak obec nemá

7. Žiadne

8. V roku 1858 bola utvorená ev. a. v. jednotriedna ľudová škola. Od toho času až po dnes jestvuje ako cirkevná jednotriedna ľudová škola.

9. Žiadne

10. Od roku 1925 je v obci obecná verejná knižnica 60 zväzková.

10/a. Žiadne

11. Obec miestnym chudobným ročne 100 Kčs podpory venuje.

12. Obec patrí ku zdravotnému obvodu Radvaň.

13. Výrobný závod žiadon není, maloživnostníkov je 8, maloobchodníkov 2.

13/a. Pred prevratom v obci banka alebo sporiteľňa nebola. Od roku 1923 je založené „Úverné družstvo“, ročitý peňažný obrat činí 20 000 Kčs.

14. Žiadne

15. Obec je majetne veľmo chudobná. Budovy nemá žiadne. Má lúku vo výmere 3 kat. jutár.

16. Obec je dobrou vicinálnou cestou spojená so št. hradskou. Silničná sieť 3 km.

17. Žiadne

18. V obci sa nachodí jedon kultúrny spolok pod menom „Vzdelávací a čítací spolok“.

B. Čiasť politická

1. Dňa 1-ho júla 1918 bol rychtárom obce Ján Pažitka rolník narodený v Dolnej Mičinej 12. marca 1866. Posledný rok svetovej války obecenstvo prežívalo vo veľkej biede. Potravín nebolo, zárobok bol malý, obyvateľstvo zadĺžené, takže sa všeobecne túžilo po lepšej budúcnosti.

2. Prevrat celá obec oduševnením vítala a prežila ho v najlepšom poriadku. Na prvom slovenskom zhromaždení dňa 8. dec. 1918 v Radvani obec bola hojne zastúpená. Niektorí jednotlivci využili hlásanú slobodu tak, že drevo z erárnej hory si bez povolenia a zaplatenia brali a vojenský sklad na „Fončorde“ v Banskej Bystrici pomáhali rabovať. V obci sa nikomu žiadna škoda nestala. Občania strážili vojenský sklad pod Hornými Pršanmi, veliteľom bol Miloš Meško učiteľ. Vojenský sklad poškodený nebol.

3. Starý úrad aj výbor spravovania obce ďalej viedol, národná rada utvorená nebola.

4. Boľševický vpád v obci už nebol tak spokojne prežitý ako prevrat. Na životoch si nevyžiadal žiadnej obeti, utrpel ale hmotnú škodu Leopold Brichta krčmár a obchodník. Uškodenie Brichtu sa stalo nasledovne: Dňa 12-ho júna 1919 prišli do krčmy Leopolda Brichtu traja čsl. vojaci, pýtali si rum. Krčmár im dal rum a keď už boli podnapití, vyzval ich, aby platili. Na miesto platenia vojaci chytili pušky, namierili tie proti krčmárovi a ho vyzvali aby im dal piť, lebo ho ihneď zastrelia. Krčmár Brichta videl, že jeho život je ohrožený, ušiel preč aj s manželkou, na slúžku zanechal celý dom.

     Vojaci si potom sami vzali piť čo sa im len páčilo a vyzvali prítomných občanov, aby si i oni vzali, čo len chcú. Prítomní občania vidiac vojakov brať, vrhli sa i tí na krčmu a na obchod a brali všetko čo im len pod ruku prišlo. Za pár minút sa zhromaždil okolo krčmy celý húf ľudu a každý bral čo len mohol. Večer krčma, obchod aj byt bol úplne vykradnutý. Leopold Brichta utrpel škodu do 40 000 Kčs. Našli sa aj statočnejší občania, ktorí prišli brániť majetok Brichtu, vtedy už ale hnuteľnosti boli rozobrané. Obránili mu aspoň dom aj niečo z náradia. Traja vojaci medi časom zmizli, totožnosť tých sa nedala ustáliť. Na druhý deň hlásil prípad uškodený krčmár četníctvu v Banskej Bystrici. Štrnásť hlavných vinníkov bolo vzatých do Bratislavy, kde boli za tri týždne zavrení. Iným škoda počas boľševického vpádu zapríčinená nebola.

     Na vyhlášku ministra Dr. Šrobára sa na vojenskú službu dobrovoľne prihlásili Ondrej Ivan, Pavel Dobrota a Ján Homola. Boľševici do obci neprišli, boli na 5 km od obce. Streľbu ale bolo už dobre počuť, strach bol medzi obecenstvom značný.

5. Za rychtára v októbri 1919 bol zvolený Samuel Plaj narodený v Malachove r. 1879. Pomery sa zlepšovali, zavedený bol poriadok. Ľud pekné peniaze vyrobil, nešťastím je ale pre obec rozšírený alkoholizmus, takže i pri dobrom zárobku ľud nič neusporil.

     Potravné družstvo v roku 1922 vystavilo peknú poschodovú budovu, kde je umiestnený obchod aj úverné družstvo.

6. Pri voľbách v novembri 1923 bol za starostu vyvolený Ján Riečan robotník v mlyne, narodený v Kráľovej r. 1876.

     Vzdor tomu, že obyvatelia sú značne zadĺžení v roku 1925 odkúpilo 10 rodín z veľkostatku Šarloty Hegedűs r. Radvanský 220 kat. jutár lesa, lúk a pastvy, taktiež v roku 1926 odkúpili z majetku Dr. Emila Bárczy 60 kat. jutár pastvy aj lúk. Majetkove sa občania posilnili, hospodárstvo aj chov dobytka sa vyvynuje. V roku 1926 vybudoval lesný erár i s pomocou obce úsek cesty od Malachova po Ortúty. Komunikácia sa následkom toho zlepšila.

     Pri posledných voľbách v nov. 1927 bol za starostu zvolený Ján Kapusta robotník na píle, narodený v Malachove r. 1900.

     Na jar r. 1828 sa majú rúrkovať osredky „Močare“. Po prevedení drenáže 20 jutár dobrej orácej plochy pribudne v obci.

7. Žiadne pamiatky v obci nieto.[4]

Prvá strana spísaného materiálu o Malachove z roku 1927