Historické pečate a pečiatky Malachova

    Pečať je ilustračný a výnimočný historický prameň, ktorý má nezastupiteľnú vypovedaciu hodnotu. Je bohatým a zároveň najvýznamnejším zdrojom heraldickej tvorby miest a obcí, pretože dáva dokumentom právnu moc, dôležitosť a významnosť. Po dosiahnutí určitého stupňa samosprávy práve administratívna aktivita spojená s pečatením listín nabádala každú obec aby si zvolila pre svoju pečať určitý symbol, ktorý by ju reprezentoval. Jej zrod je historickým svedectvom a prejavom začatia kancelárskej činnosti v obci. 

     Každé obecné pečate a pečiatky majú svoju úradnú a informatívnu hodnotu, ktoré zároveň plnia tri základné funkcie a to, že sú overovacími, potvrdzovacími a tiež uzatváracími prostriedkami v kancelárskej a administratívnej činnosti.[1] Buď sú nápisové alebo vo svojich pečatných poliach zahŕňajú obecné znaky. Rozdiel medzi pečaťou a pečiatkou je ten, že na pečatidle je typárium vyryté v negatíve a odtlačením do vosku sa číta v pozitíve. Pečiatky majú znak a nápis v pozitíve a nanášajú sa prostredníctvom atramentovej podušky. Spravidla bývajú pečiatky nápisové.

     Najstarším zatiaľ doložením sfragistickým prameňom Malachova je pečať, ktorú publikoval vo svojom encyklopedickom elaboráte nestor slovenskej heraldiky prof. Jozef Novák. Pôvod tohto pečatidla stanovil na začiatok 19. storočia pričom symbol na pečatidle nezobrazuje činnosť alebo zamestnanie obyvateľov Malachova, ale prezentuje charakter chotára (Malachovskú dolinu) a lesné bohatstvo obce. Pečatidlo je okrúhle, v ktorom v strednej časti pečatného poľa sú vyryté dva kopce tesne vedľa seba. Jeden ihličnatý strom vyrastá v strede medzi kopcami, dva ďalšie ihličnaté stromy vyrastajú z vrcholov kopcov. Kruhopis je vyrytý kurzívou v maďarskom jazyku: * Malachov Helyseg Pecsetye (Pečať obce Malachov). Odtlačky (pečate) tohto pečatidla boli zdokumentované na písomnostiach z rokov 1858 a 1860.[2] Podľa tohto pečatidla respektíve obecného znaku bol v roku 2001 vytvorený aj súčasný erb obce.

Vyobrazenie najstaršej pečate zo začiatku 19. storočia[3]

     Nové pečatidlo taktiež okrúhle vzniklo v roku 1868 so slovenským majuskulným nápisom: OBEC MALACHOV 1868. Námet a zloženie obecného atribútu (znaku) je v základe totožné to znamená, že v strede pečatného poľa sú opäť vyryté dva kopce ale čo je zaujímavé sú zobrazené ako dve trojvršia. Jeho najstarší odtlačok je doložený na listine z roku 1875.[4]

Vyobrazenie pečate z roku 1868[5]

    V prípade Dolných Pršian je považované za najstaršie známe pečatidlo, ktoré je uložené v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Je o to pozoruhodnejšie, že toto erbové pečatidlo nie je známe ani J. Novákovi, pretože absentuje v jeho encyklopedickej práci. Prvý krát bolo toto typárium publikované v monografii obce Radvaň. Pečatidlo je okrúhle a v strede pečatného poľa je vročenie 1876 a hviezdicovo prekrížené poľnohospodárske náradie: kosa, trojzubé vidly a hrable. Kruhopis je vyrytý majuskulou a znie: * OBEC DOLNIE PRŠANI * ZVOLENSKA STOLICA.

Vyobrazenie pečatidla Dolných Pršian z roku 1876

Odtlačok typária 1876 Dolných Pršian na dokumente z roku 1880

     V súčasnej fáze výskumu môžeme potvrdiť, že typárium z roku 1876 nie je najstaršie, ktoré používalo obecné zastupiteľstvo Dolných Pršian na osignovanie písomností. Existuje písomnosť z 8. januára 1869, v ktorej richtár Juraj Dvorský spolu s obecným zastupiteľstvom potvrdzujú vyúčtovanie príjmov a výdavkov obce za obdobie od 01. januára do 31. decembra 1868. Táto písomnosť je zaujímavá tým, že je na nej odtlačok typária pečiatky, ktoré tiež nefiguruje v encyklopedickej práci profesora J. Nováka. Ide o najstarší typ zachovaného pečatidla Dolných Pršian z roku 1853. Ako je vidieť obecný znak je v inom prevedení ako na novšom typáriu z roku 1876.

     Nevieme presne určiť vymedzený časový úsek používania vyššie uvedených typov pečatidiel, každopádne v poslednom desaťročí 19. storočia registrujeme na písomnostiach oboch obcí nové odtlačky tentoraz už pečiatok. Obidve obce si dávajú zhotoviť nové typária o priemere 30 mm. Ich výtvarné spracovanie je veľmi jednoduché. V pečatnom poli je majuskulou a v maďarskom jazyku vyobrazený názov obce a po okraji kruhopis, ktorý je formulovaný takto:

Pečiatka pre obec Malachov

ZÓLYOM VÁRMEGYE MALAKO * KÖZSÉG * (Zvolenská župa Malachov obec)

Pečiatka pre obec Dolné Pršany

ZÓLYOM VÁRMEGYE PERESÉNY ALSÓ * KÖZSÉG * (Zvolenská župa Dolné Pršany obec)

Reprodukcie pečiatok Malachova a Dolných Pršian z konca 19. storočia

     Koncom 19. storočia sa vláda v Uhorsku snažila o nové rozdelenie a zaradenie miest a obcí do jednotlivých kategórií. S tým súviselo aj ustálenie ich názvov a zjednotenie obecných potvrdzovacích prostriedkov. K reorganizácii typárií a centrálnemu vyhotovovaniu pečiatok pristúpila uhorská vláda v roku 1898. Túto klasifikáciu realizovala Krajinská komisia pre kmeňovú knihu obcí. V roku 1902 vydala nariadenie, podľa ktorého všetky obce boli povinné objednať si minimálne jeden kus mosadznej pečiatky v zmysle novej reorganizácie. Pečiatky mali nahradiť erbové pečatidlá najmä z dôvodu urýchlenia ich používania v kancelárskej praxi. Každá obec sa mohla rozhodnúť, či chce novú pečiatku len nápisovú alebo aj erbovú. Keďže erbové pečiatky boli dvojnásobne drahšie tak si mnohé obce objednávali iba lacnejšiu variantu a to nápisovú pečiatku. Pre zaujímavosť cena nápisovej mosadznej pečiatky s označením názvu obce a patričnej župy bola 3,20 Kr. a cena erbovej pečiatky bola 6 Kr.[6] V tomto období dochádza k čiastočnému zániku a intenzívnemu obmedzeniu používania erbových potvrdzovacích prostriedkov.

     Centrálnou výrobou týchto pečiatok bol poverený budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. Pečiatky z jeho dielne sú absolútne kompozične zjednotené. Zloženie nápisových pečiatok malo obsahovať: názov obce, jej zaradenie (či ide o obec alebo mesto), zodpovedajúcu župu a vročenie skonsolidovania názvu danej obce. To znamená že letopočet uvedený na týchto pečiatkach nepoukazuje na rok vzniku pečiatky ale na rok v ktorom Krajinská komisia pre kmeňovú knihu obcí ustálila názov a klasifikáciu príslušnej lokality, príslušnej obce. Všetky „felsenfeldovské“ pečiatky majú jednotné datovanie podľa jednotlivých žúp v Uhorsku.

     Aj Malachov a Dolné Pršany vtedy ešte stále ako dve samostatné obce požívali na overovanie a potvrdzovanie písomností tento typ pečiatok. Ich vročenie je jednotné tak ako u všetkých miest a obcí v Zvolenskej župe a to rokom 1905. Tieto okrúhle pečiatky s priemerom 33 mm majú maďarské majuskulne kruhopisy[7] nasledujúceho znenia:

Pečiatka obce Malachov

ZÓLYOM VÁRMEGYE MALAKÓ KÖZSÉG * 1905 *(Zvolenská župa Malachov obec 1905)

Pečiatka obce Dolné Pršany

ZÓLYOM VÁRMEGYE ALSÓPERESÉNY KÖZSÉG * 1905 * (Zvolenská župa Dolné Pršany obec 1905)

Reprodukcie pečiatok Malachova a Dolných Pršian datované rokom 1905

     Po administratívnom zlúčení týchto dvoch obcí k 1. januáru 1911 vstúpili do platnosti aj nové overovacie prostriedky – pečiatky. Datované sú však rokom 1910 teda nie rokom vytvorenia novej obce ale rokom kedy sa ustálil názov a klasifikácia novej zlúčenej obce nariadením m. k. Ministra vnútra č. 86 691/1910 z 26. septembra 1910.[8] Nová pečiatka je zhodná s predchádzajúcim typom s vročením 1905. Taktiež je pečiatka okrúhla s priemerom 33 mm s maďarským majuskulným kruhopisom tohto znenia: ZÓLYOM VÁRMEGYE MALAKÓPERESÉNY KÖZSÉG * 1910 * (Zvolenská župa Malachov Pršany obec 1910).

Reprodukcia pečiatky novej zlúčenej obce Malachov Pršany s datovaním 1910

     Používanie tohto typária bolo pomerne krátke pretože zaniklo so vznikom ČSR. Jeho zánik súvisel najmä so zmenou maďarského jazyka za slovenský v kruhopise pečatného poľa. Zmena pečiatok sa uskutočňovala najmä v rokoch 1919-1923. Na základe používaných pečiatok v maďarskom jazyku sa konali objednávky nových typárií, ktoré zabezpečoval pražský kovorytec Ján Pištora.[9] Takáto sfragistická pamiatka Malachova, ktorá nahradila všetky staršie má vročenie rokom 1910, ktoré korešponduje s predošlým typom pečiatky. Kruhopis je prakticky iba prekladom do slovenského jazyka: ŽUPA ZVOLENSKÁ obec MALACHOV * 1910 *.

Odtlačok obecnej pečiatky z roku 1924

     Zaujímavým prameňom pri poznávaní dejín Malachova z pohľadu používania pečatí a pečiatok je určite nápisová pečiatka, ktorá poukazuje v rámci štátneho zriadenia na zmenu názvu obce na MALACHOVO. Pod týmto pomenovaním vystupovala obec v oblasti územnosprávneho členenia Československa na začiatku 30. rokoch 20. storočia. Pečiatka je nápisová, kruhopis je opäť v slovenskom jazyku s textom: *Župa Zvolenská* obec MALACHOVO Okres Banská Bystrica.

     O niekoľko rokov neskôr je typárium pečiatky mierne upravené. Zmena sa týkala iba názvu obce, ostatné nápisy v pečatnom poli zostali zachované. Text pečiatky znel: *Župa Zvolenská* obec MALACHOV Okres Banská Bystrica.   

Odtlačok pečiatky, ktorý bol nájdený na dokumente z roku 1930 a potom z roku 1934

     Úpadok heraldickej symboliky a jej vylúčenie z potvrdzovacích prostriedkov kulminuje počas Slovenského štátu a na začiatku päťdesiatich rokov 20. storočia. Pečiatky sú predovšetkým nápisové a obecný erb je nahradený štátnym znakom. Ukážme si niekoľko typov pečiatok z tohto obdobia.

Odtlačok obecnej pečiatky z roku 1944 a pečiatky MNV z roku 1945