Dva novoodkryté starobylé nápisy na kremnickom pohorí.

Časopis Sokol, roč. IV., č. 1, 15. január 1865, str. 11, 12

     Cestujúc nedávno z Kremnice do Bystrice, šiel som s jedným sedliakom i zpomenul som pred ním starobylý, v predošlom ročníku Sokola uverejnený nápis kremnický, a to zavdalo príčinu k obšírnejšej rozprávke o pamätnosťach pohoria kremnického. Hovoril mi môj spolupútnik, že na tomto pohorí nachodí sa viac takých neznámych nápisov a že on sám zná o nekoľkých.

     Následkom tohto shovoru vybral som sa bol už podakoľkoráz hľadať tie nápisy, lež moje namáhanie zostalo vždy bezvýsledné. No nedajúc sa týmto odstrašiť, vybral som sa včera (dňa 12. nov.) na pohorie a po dlhom namáhaní, našiel som na skalisku – práve na samom svahu vrchu Smrčníka do zvolenskej stolici strmiacim – nasledujúci nápis:

     Tento nápis nachodí sa na kraji tej istej roviny, na ktorej aj nápis v predošlom ročníku Sokola ujavnený a p. Chovancom rozlúštený leží, ale asi 3-400 krokov ďalej k východu.  

     Samo skalisko, na ňomž je tento nápis vykresaný, má asi 12 – 14 siah v objemu a tvorí najvyšší kopec vrchu Smrčníka. Ono záleží z dvoch – polnočného vyššieho, júšneho nižšieho – skoro úplne okruhlych stĺpov, majúcich vyše poldruhej siahy výšky a do pol siahy priemeru, a zo steny rozloženej za stĺpami asi v takejto podobe:

     A. Stena s nápisom; B. nižší, C. vyšší stĺp; D. vrch skaliny kopcovitej podoby; E. juh; F. západ; G. polnoc; H. východ.

     Velikosť písma je asi dva palce, menších palec. Výhľad z tejto skaliny je veliký a utešený, bo odtialto vidno väčšiu čiasť zvolenskej a čiasť tekovskej župy, potom pomedzné vrchy nitrianske, ľuptovský Kriváň, hráľovu Holu, Ďumbier, gemerské, novohradské a hontianske vrchy.

     Vracajúc sa z pohoria obzeral som ešte tak zvanú Dievčiu Skalu. Ona leží asi pol hodiny cesty od Kremnice k východu, a sice pri samom vrchovci polnočnej strany vrchu Stôssu.

     Skalina tato záleží z viacej jednotlivých skalísk, medzi ktorými asi v prostriedku stojí jedna na zpôsob hrubého stĺpu sťaby nárokom vykresaná skala. Na túto skalu možno pristúpiť iba z hornej strany, a obzvlášte táto nosí meno Dievčej Skaly. Po dlhšom obzerání tohto, do dvoch siah vysokého a 4-5 stôp v priemeru hrubého stĺpu, dal som sa do prehŕňania rumov z neho odpadlých a pri ňom rozhádzaných . Medzi tymito padla mi do očí obzvlášte jedna asi na palec hrubá skala. Zdvihnul som hu a očistivší z nej akejsi tably, na nejž bol vykresaný nápis. Tento zlomok vyzerá asi takto:  

     Súďac dľa svrstevnia (schieferartige Aufschichtung) kridlicovatého tejto skaly, myslím, že zlomok ten pochodí z vrchu jej, bo celý tento stĺp záleží zo samých akoby tabúl kämenných, ktoré ležia jedna na druhej vodorovne. Vrch skaliska tohto je dosť rovný, avšak machom – teraz už tuho zamrznutým – hrubo pokrytý, i nemožno ho bližšie preskúmať.

     Či kämeň tento nebol voľakedy podstavok dákej pohanskej modly, alebo nejaká obetnica? – Znám na Slovensku viacej skál majúcich tiež meno „Dievča Skala“ i domnievam sa, že skaly tieto boly voľakedy alebo sochami, alebo žertviskami bohýň pohanských, ináče neviem, kdeby toto meno boly vzaly.

     P. Chovanca -  a s ním spolu všetkých skumateľov starožitností – prosím uctive, aby pokúsil sa o prečítanie i týchto nápisov.

     Dobre by bolo, keby narodovci slovenské aj na iných stranách Slovenska po takýchto pamiatkach pátrali, bo keď nachodia sa okolo Kremnice, myslím, že budú aj inde a to tím viac, že Kremnica po prvom zborení svojom kroz Silingov a či Silinov nikdy veľký zástoj na Slovensku nehrala.

P. Krížko.

Zdigitalizovaná verzia Sokola, roč. IV., č. 1, z 15. januára 1865, zdroj: https://www.slovakiana.sk/

Príspevok týkajúci sa Malachova a okolia je na strane 11, 12.

Strana 11                   Strana 12